Bratislava 12. januára
(TASR) - Európa sa z krízy poučila a v uplynulých rokoch si vytvorila
mechanizmy, vďaka ktorým už v súčasnosti nie je obava z prenosu
problémov jednej krajiny eurozóny na ostatných členov. Dôležitú úlohu v
krízovom období zohrala Európska centrálna banka (ECB), ktorá je
momentálne pripravená prijať adekvátne opatrenia proti deflácii a
podporiť pri tom aj stagnujúcu európsku ekonomiku, hovorí v rozhovore
pre TASR staronový guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch,
ktorý sa podieľa aj na rozhodovaní o politike ECB. Priority svojho
druhého funkčného obdobia vidí v prácach na bankovej únii, vyššej
ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu a dotiahnutí ďalších
rozpracovaných projektov z predchádzajúcich rokov.
-Máte za sebou prvé funkčné obdobie v pozícii guvernéra Národnej
banky Slovenska. Viedli ste ju v období po prechode na euro, kedy
sa náplň práce centrálnej banky zmenila. Ako sa spätne pozeráte na
uplynulých päť rokov?-
Bolo to päť rokov, ktoré boli vážne poznamenané krízou. Najprv
finančnou krízou, ktorá potom prešla do krízy dôvery, čo bolo pre nás
ako centrálnych bankárov oveľa nebezpečnejšie. Finančné veci vieme
vyrátať, ale dôveru nie. Kríza dôvery nám dala zabrať oveľa viac.
Slovenska sa našťastie táto kríza príliš nedotkla. Slovensko malo dobre
pripravený bankový sektor, ktorý prešiel veľkou reformou na začiatku
tisícročia, v rokoch 2000 až 2003, a to boli veľmi dobre investované
peniaze. Druhá vec, ktorá veľmi pozitívne ovplyvnila SR, bolo zavedenie
eura. Tretia vec, ktorá je svojim spôsobom negatívna, ale Slovensko
v kríze ovplyvnila pozitívne, je nerozvinutý finančný, hlavne kapitálový
trh. Finančná časť krízy bola hlavne krízou kapitálových trhov, ktoré
sú na Slovensku naozaj nerozvinuté.
Uplynulé päťročné obdobie bolo turbulentné a veľmi zaujímavé,
objavili sa výzvy, s ktorými sme predtým nerátali. Reakciou na krízu
bola reforma finančného trhu, vytvorila sa banková únia, ktorej hlavný
pilier, systém jednotného mechanizmu dohľadu, funguje od novembra
minulého roka. Vytvára sa rezolučný mechanizmus, ktorého prvky od
januára fungujú aj na Slovensku. To boli veci, ktoré sa v roku 2010, keď
som nastupoval do funkcie, nedali predvídať.
Na Slovensku sa ďalej posunula problematika ochrany spotrebiteľa na
finančnom trhu. NBS sa najprv stala kontaktným miestom a od januára
tohto roka má už aj kompetencie v oblasti ochrany finančného
spotrebiteľa v dohliadaných subjektoch. Ide o všetky licencované
subjekty, ktoré majú povolenie na výkon činnosti na finančnom trhu.
V ďalšej etape, v priebehu tohto roka, by malo dôjsť k licencovaniu aj
tých subjektov, ktoré doteraz licencované nie sú, ide hlavne o splátkové
spoločnosti.
-Spomínali ste krízu z predchádzajúcich rokov, akú úlohu počas nej zohrala Európska centrálna banka?-
ECB mala veľmi významnú úlohu. Je to jediná federálna inštitúcia,
ktorá je v rámci EÚ pripravená niečo urobiť. Pri vzniku eurozóny ECB
bohužiaľ nedostala svojho partnera vo fiškálnej oblasti, čo v dobrých
časoch nevadí, ale v období krízy sa ukázalo, že je to dosť veľká
nevýhoda eurozóny ako celku. Bolo to vždy nahrádzané cez rôzne fóra a
porady premiérov a ministrov financií, ale nebola tu inštitúcia, ktorá
by pracovala rovnako ako ECB. Minimálne v rámci eurozóny je potrebné
integrovať ďalej, aj v oblasti fiškálnej a rozpočtovej, aby sme boli v
budúcnosti lepšie pripravení a koordinovaní pri zvládaní kríz.
Keďže ECB je jediná takáto inštitúcia, musela počas krízy okrem iného
pre politikov kúpiť čas, aby mohli dospieť k svojim rozhodnutiam. ECB
mala viacero programov, ktoré do istej miery slúžili aj na vytvorenie
priestoru pre rozhodovanie politikov. Dá sa povedať, že to bolo úspešné.
Išlo o program nákupu cenných papierov SMP či dlhodobejšie poskytovanie
likvidity komerčným bankám LTRO. Možno najdôležitejší bol program OMT,
ktorý sa nikdy nedostal do praxe. Bol to prvý program, ktorý bol nejako
podmienený. Tie podmienky našťastie nikto nesplnil. Trhy sa
konsolidovali. Vtedy sa ukázalo, že dôvera sa nedá vyčísliť a niekedy sa
dá nadobudnúť aj niečím, čo nestálo priamo ani euro. Teda jasným
deklarovaním, že urobíme všetko pre to, aby eurozóna prežila.
Od júna minulého roka naštartovala ECB niektoré ďalšie programy,
napríklad pokračovanie nákupu krytých dlhopisov, zaviedli sme cielené
LTRO. Predtým to nebolo ničím podmienené a ukázalo sa, že prostriedky,
ktoré banky dostali v rámci programu, použili iným spôsobom, ako sme
predpokladali. Namiesto toho, aby išli na podporu reálnej ekonomiky
a zvýšenie úverovania, slúžili na nákupy štátnych cenných papierov,
prípadne sa vrátili do ECB. Nový projekt je cielený a nie je ho možné
použiť iným spôsobom, iba na podporu reálnej ekonomiky. Spustili sme
tiež nákup cenných papierov, ktoré vzniknú na základe podkladových aktív
v bilanciách komerčných bánk.
-Eurozóna už dlhšie zápasí s problémom veľmi nízkeho rastu cien. Čo s tým môže ECB robiť?-
Ukazuje sa, že sme v období dlhodobo nízkej inflácie, na hrane
deflácie. Pokiaľ by nezabrali opatrenia, o ktorých sme doteraz hovorili,
je ECB pripravená aj na ďalšie kroky. Z credit easingu, teda opatrení
na podporu úverovania, pokiaľ by neboli úspešné, musíme prejsť na
kvantitatívne uvoľňovanie (quantitative easing). V čom by spočívalo je
zatiaľ predčasné hovoriť, pretože program ešte nie je uvádzaný do
života. Ale veľmi intenzívne sa na ňom pracuje, v prípade potreby máme
k dispozícii ďalšie nástroje a vieme ich použiť.
-Ako dlho môže trvať tento nízky rast cien a nakoľko je to pre ekonomiku problém?-
Určite je to pre ekonomiku vážny problém. Ekonomika sa nerozvíja,
nepracuje tak, ako by mala pracovať. ECB prešla pred určitým obdobím na
politiku tzv. forward guidance, inšpirovali sme sa FEDom a Bank of
England. V rámci nej dlho dopredu avizujeme, čo ideme urobiť a čo
očakávame. Neprekvapujeme teda trhy prudkou zmenou politiky. Snaha je
týmto spôsobom stabilizovať prostredie a posilniť dôveru medzi nami
a finančnými trhmi. Čo sa týka inflácie, neočakávame, že by sa nízky
rast cien v najbližších štvrťrokoch zmenil. Očakávame, naopak, že to
bude dlhodobý jav. Neočakávame, že by sme sa dostali blízko nášmu
deklarovanému cieľu 2 % skôr ako koncom roka 2016.
-Rast ekonomiky nie je prioritným cieľom ECB. Európska ekonomika však
v poslednom období stagnuje, má ECB možnosť nejakým spôsobom ju
podporiť?-
ECB je viazaná mandátom schváleným pri jej vzniku. Náš mandát je
rozdielny oproti mandátu iných centrálnych bánk ako FED, Bank of
England, Bank of Japan alebo ČNB. Na rozdiel od týchto centrálnych bánk
máme veľmi úzko definovaný mandát, a tým je cenová stabilita. Hlavný
cieľ je inflácia blízko 2 %. Nemáme mandát ako Fed, ktorý má priamo
podporovať rast HDP. Napriek tomu tie veci, ktoré sme urobili, teda
nástroje na podporu úverovania, boli robené s cieľom posilniť ekonomický
rast v eurozóne. To isté sa týka kurzu eura, nevieme intervenovať len
preto, lebo ho napríklad chceme znížiť. Vieme vstúpiť do kurzovej
politiky len vtedy, keď preukážeme, že nám to umožní plniť náš primárny
cieľ, teda cenovú stabilitu. Z toho vyplýva aj politika, ktorú robíme.
Treba tiež povedať, že eurozóna je zložená už z 19 štátov, ktoré sú
veľmi rôznorodé. Je to veľmi rozmanitý ekonomický systém a vieme robiť
len jednu menovú politiku. Nevieme uskutočňovať menovú politiku
špeciálne napríklad pre Nemecko alebo juh Európy, kde sú úplne rozdielne
ekonomické podmienky.
-Keď sa vrátime ku kríze v eurozóne, vnímate to tak, že najväčšie
hrozby pre fungovanie eurozóny už pominuli? Vidíme napríklad aktuálnu
politickú nestabilitu v Grécku...-
Na to, čo sa v minulosti začalo diať, najmä na krízu dôvery, sme
jednoducho neboli pripravení. Nemali sme mechanizmy, ktorými takýmto
negatívnym výzvam čeliť. Odvtedy sa urobilo veľa práce a vytvorili sa
funkčné mechanizmy, či už to bol dočasný a trvalý euroval alebo banková
únia. V súčasnosti sme pripravení čeliť problémom, ktoré boli v rokoch
2008 až 2010, kedy sme pripravení neboli. Bol to pre nás impulz, aby sme
vybudovali tieto mechanizmy a je veľmi dobre, že ich máme. Rozdiel je
v tom, že teraz nemáme obavu z nákazy, reťazovej reakcie a domino
efektu, ktorú sme vtedy mali. Z toho plynú aj niektoré vyjadrenia, ktoré
sa medializovali. Už nie je hrozba, keď sa niečo stane v jednom štáte,
že sa to reťazovo prenesie do iných štátov.
Geopolitické riziká sú minimálne tri. Veľa sa hovorí o rusko-ukrajinskej
kríze. Je to problém mimo EÚ, aj keď veľmi citlivý a je potrebné sa mu
seriózne venovať. Druhý problém, už vo vnútri EÚ, je možné referendum
o vystúpení Británie z únie. Tretie riziko, Grécko, je už vo vnútri
eurozóny. Je to veľmi vážna vec a všetci čakáme, ako dopadnú grécke
voľby a čo po nich bude nasledovať.
-A aké dôsledky teda môžu mať voľby v Grécku?-
Úvahy o skončení eura sú špekulatívne, nehrozí, že by euro skončilo.
Eurozóna bola vždy projektovaná ako systém otvorený, kde nezáleží na
tom, koľko štátov je v tom systéme, ale ako si plnia svoje povinnosti,
ako dodržiavajú pravidlá. Keby vznikla situácia, že niektorý štát nechce
ďalej dodržiavať pravidlá, asi by bolo zbytočné, aby sme trvali na
počte 19 členov.
-Teda eurozóna by mohla pokračovať ďalej aj s iným, menším počtom členov?-
Eurozóna začínala s iným počtom a počet členských štátov sa zvyšoval
postupne. Dnes by už bolo zvládnuteľné, keby sa prípadne aj znižoval.
Nebola by to pozitívna situácia, nikto si neželá, aby to išlo týmto
smerom. Ale teraz sme už pripravení takúto situáciu zvládnuť. Nebudem
odhadovať jej pravdepodobnosť, treba počkať, ako voľby v Grécku dopadnú
a ako sa budú správať politici po voľbách. Videli sme už veľakrát, že
iná je predvolebná rétorika a iná povolebná realita. Tým si prejde aj
Grécko. Ono suverénne rozhodne o svojej budúcnosti, vrátane
zodpovednosti za dôsledky tohto rozhodnutia.
-Spomínali sme už budovanie bankovej únie. Prvá etapa, spoločný
bankový dohľad, sa už spustil. Aké sú v tejto oblasti úlohy Národnej
banky Slovenska?-
Úlohy NBS by som rozdelil na dve úrovne. NBS je súčasťou ECB. Všetko,
čo sa týka 120 bankových skupín, ktoré sú dohliadané na úrovni
eurozóny, sa dotýka aj nás. Sme súčasťou rozhodovania aj priamo dohľadu.
Vyčlenili sme 12 vysokokvalifikovaných odborníkov na dohľad, ktorí budú
členmi dohliadacích skupín v rámci ECB. Táto úroveň dohľadu sa týka
tiež celých tímov ľudí u nás v banke, ktoré napríklad pripravujú
podklady pre rozhodovanie. Druhá úroveň je dohľad priamo na Slovensku
pre tie banky, ktoré nie sú súčasťou dohľadu ECB. Na národnej úrovni
dohliadame nielen banky, ale aj ostatné segmenty finančného trhu,
pokračujeme v dohľade tak ako doteraz.
-Ako sa pozeráte na ďalšie fázy bankovej únie – rezolučný mechanizmus a spoločný systém ochrany vkladov?-
Rezolučný mechanizmus je na Slovensku funkčný a plne pripravený. Na
programe dňa je sfunkčniť rezolučný systém aj na úrovni eurozóny.
Pracuje sa na tom, boli vytvorené všetky predpoklady. Boli prijaté
príslušná Smernica i Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.
Spoločný systém ochrany vkladov nie je na programe dňa. Národné systémy
fungujú dobre a zároveň sú tak rozdielne, že spraviť nejaký spoločný
systém je v strednodobom horizonte nemysliteľné. V oblasti ochrany
vkladov fungujeme podľa rovnakých princípov, rovnakých pravidiel, máme
rovnakú úroveň chránenia vkladov, ale detaily sú veľmi rozdielne.
-V súvislosti s dohľadovou funkciou NBS, ako hodnotíte stav bankového sektora na Slovensku?-
Bankový sektor na Slovensku, čo potvrdilo aj hodnotenie v rámci
budovania jednotného mechanizmu dohľadu, je naozaj vo veľmi dobrom
stave. Základy sa vytvorili reformou bankového sektora v rokoch 2000 až
2003, na tom sme ďalej pracovali a udržiavali bankový systém vo veľmi
dobrej kondícii. Svedčia o tom aj záťažové testy, ktoré robíme dvakrát
ročne. V normálnych podmienkach žiadna banka nemá nijaké problémy a ich
kapitálová primeranosť je vysoko nad úrovňou, ktorá je požadovaná
regulačnými pravidlami. Keď sa vyskytne nejaký problém pri stresových
záťažiach, obyčajne pri prvej úrovni je to jedna banka a pri druhej
maximálne dve banky. Pravidlá v stres testoch sú však nastavené tak
prísne, že pravdepodobnosť, že by sa to naozaj stalo, je veľmi blízka
nule. Sektor je v dobrej kondícii a nie je v súčasnosti ohrozený.
-Keď sa pozrieme na slovenskú ekonomiku, v akom je stave a aký je jej výhľad do najbližšieho obdobia?-
Niekedy si ani nevážime, ako dobre sa nám na Slovensku darí. Stále sa
snažíme nájsť nejaký problém, hrozbu a myslím, že to nie je dobré.
Finančnou krízou prešlo Slovensko veľmi dobre, aj súčasné hodnotenia
a prognózy slovenskej ekonomiky, a to aj zo zahraničia, sú veľmi
pozitívne. Slovenská ekonomika je jedným z lídrov v oblasti ekonomického
rastu, aj v oblasti konsolidovania verejných financií. Ekonomika je
naozaj v dobrej kondícii.
Na druhej strane, otvorene treba povedať, že má veľkú slabinu, a to je
otázka zamestnanosti. Je to dlhodobý, štrukturálny problém, nie
cyklický. Nie je možné vyriešiť ho krátkodobými opatreniami, len
reformami, ktorých ovocie príde až po niekoľkých rokoch. Nezostáva nám
v súčasnosti nič iné, len sa tešiť, že sa nám zamestnanosť zvyšuje
a nezamestnanosť znižuje medziročne v desatinách percenta. Keď budeme
niekde medzi 12 a 13 %, je to oveľa lepšie, ako krízových takmer 15 %.
Je tu badateľný pokrok, ale len mierny a nie je možné mať teraz väčšie
očakávania, pretože ide o problémy štrukturálne, ktoré je potrebné
riešiť dlhodobo. Bude to teda stáť veľa peňazí a trvať veľmi dlho.
-Legislatívu, aj tú so zásadným vplyvom na ekonomiku, prijíma vláda
a parlament. Ako vnímate vzájomný vzťah NBS a vlády? Ako funguje
spolupráca, komunikuje s vami vláda aj mimo štandardného pripomienkového
konania?-
Nemáme deficit komunikácie s vládou a jednotlivými rezortmi.
Komunikujeme najmä s ministerstvom financií, práce a spravodlivosti, to
sú naši traja najdôležitejší partneri. Prijali sme zásadu, ktorej sa
držíme, že komunikujeme medzi sebou a nie cez tretie strany. Ak je to
potrebné, vytvárame rôzne formy pracovných skupín, komisií, funguje to
dobre.
Pokiaľ ide o legislatívu, sú dva typy. Ak aj ide mimo nás, vieme sa
k tejto legislatíve vyjadriť cez pripomienkové konanie, ktoré využívame.
Naše vyjadrenia k tomu sú zverejnené. Máme niekedy veľmi zásadné
pripomienky k niektorým návrhom, aj keď sa nás priamo netýkajú. Potom je
tu druhá skupina noriem v oblasti finančného trhu, kde sme
spoluzodpovední za legislatívu a predkladáme ju spolu s ministerstvom
financií. Tam spolupracujeme intenzívne a vytvoríme všetky možné
platformy, ktoré sú potrebné na to, aby mohli byť naše názory
prezentované. V konečnom dôsledku však ide vždy o politické rozhodnutie,
to je mimo nás. Právne normy, ktoré sa týkajú priamo NBS, musia byť
však pred ich schválením odkonzultované v ECB.
Najväčší problém z nášho pohľadu tvoria tie legislatívne normy, ktoré sú
prijímané mimo pripomienkových konaní, teda rôzne poslanecké návrhy
priamo v parlamente. Nemáme pri nich možnosť vyjadriť sa, čo je určite
chyba. Je to systém, ktorý nevieme ovplyvniť ani zmeniť, ale môj osobný
názor je, že zásadné návrhy, ktoré sú robené týmto spôsobom priamo
v parlamente, by mali prejsť pripomienkovým konaním. Určite by to nebolo
na škodu a skvalitnilo by to legislatívny proces. My by sme tým získali
legálny spôsob, ako sa k nim vyjadriť.
-Začína vám druhé funkčné obdobie na poste guvernéra NBS. Aké najväčšie výzvy pred sebou v nasledujúcich rokoch vidíte?-
Potrebujeme dotiahnuť tie projekty, ktoré sa začali v minulom období.
Jeden z nich, projekt v oblasti platobného styku SEPA, sa práve dostáva
do finále. Jeho význam je najmä v tom, že Slovensko je už plnokrvne
zapojené do medzinárodného platobného styku, vrátane lehôt, ktoré v ňom
platia. Ďalej otázky, ktoré sme spomínali v rámci bankovej únie.
Spoločný bankový dohľad začal fungovať v novembri 2014, je tam ešte veľa
práce, ktorú potrebujeme urobiť. Na úrovni ECB sa aktívne zapájame do
práce v rámci rôznych pracovných skupín, až po riadiace orgány. To isté
sa týka rezolučného mechanizmu. Na národnej úrovni nás čaká veľa práce
v ochrane spotrebiteľa, prelicencovanie a ochrana klientov aj tých
subjektov, ktoré momentálne licencované nie sú.
Hovorím to otvorene, vyžaduje si to aj prijímanie nových pracovníkov.
Mali sme obdobie, kedy sme znižovali počet pracovníkov, od roku 2006 do
2014 sme postupne klesli z 1261 na 1004 zamestnancov. V súčasnosti už
znovu prijímame nových ľudí. Tie úlohy, o ktorých som hovoril znamenajú,
že potrebujeme prijať niekoľko desiatok nových pracovníkov. Ťažko sa to
teraz presne vyčísľuje, ale nechceli by sme ísť nad úroveň 1100
zamestnancov.
-Momentálne nemáte kompletnú ani Bankovú radu NBS, ako odhadujete možnosť jej doplnenia?-
Neobsadené sú dve miesta v bankovej rade. Dlhodobo je to post jedného
viceguvernéra, určite by nám pomohlo, keby to miesto bolo obsadené.
Viceguvernéra navrhuje vláda, neviem sa vyjadriť, kedy a ako to bude
vyriešené. Pokiaľ ide o miesto ďalšieho člena bankovej rady, bolo
vytvorené od januára tohto roka, čiže je to novinka. V krátkej dobe
predložím do vlády návrh na jeho obsadenie a predpokladám, že miesto
bude obsadené v priebehu prvého štvrťroka.
0